Najvýznamnejšou udalosťou 19. storočia v Uhorsku bolo zrušenie poddanstva. Súbor marcových konštitučných zákonov prijatých Uhorským snemom v Bratislave 15 . 3 . 1848 zrušil poddanské služobnosti, cirkevný desiatok a zemepanské súdnictvo. Táto zmena sa výrazne dotkla aj poddaných Senného. Právne sa stali slobodnými, do spoločného vlastníctva dostali tzv. urbársky majetok a do súkromného vlastníctva pôdu, ktorá pripadala na jednu usadlosť, čo v Sennom predstavovalo asi 13 ha. Za pôdu, lesné i pasienkové pôžitky však museli naďalej odvádzať robotu až do prijatia zákona o výkupe zmluvných poddaných a želiarov v roku 1896. Občania Senného museli okrem prác na panských pozemkoch bývalého zemepána pracovať aj pri regulácii tokov, najmä Čiernej vody.
Žatva bola záležitosťou celej dediny a trvala až poldruha mesiaca. Do roku 1890 sa žalo len kosákmi, po zavedení kôš sa žatva urýchlila. Okrem sedliakov v 19. storočí v obci pracovalo aj niekoľko remeselníkov a zamestnancov. Matriky dokladajú organistu, záhradníka, stolára, kováča, murára, správcov majerov a mlynára. Vodný mlyn je doložený už k roku 1778 na jednom z ramien Uhu. Po jeho zániku (okolo r. 1880) pracoval na majeri pri Ľadovni drevený mlyn na parný pohon. Zanikol v roku 1902, keď sa jeho strojník Dúška odsťahoval do USA. V roku 1807 sa v senianskom kaštieli v rodine tamojšieho zamestnanca narodil Augustín Roškováni (6. 12.), vari najvýznamnejšia osobnosť Senného. V Pešti získal tituly ThDr. a PhDr. V roku 1851 sa stal vacovským a nitrianskym biskupom. Je autorom rozsiahlej teologickej literatúry. Zomrel 27. 2 .1892. Je pochovaný v krypte nitrianskej katedrály.
V 19. storočí sa Senné vyvíjalo ako hromadná cestná dedina. Už sme sa zmienili o domoch komenciášov, stavaných pre najchudobnejších. Gazdovské domy boli o niečo priestrannejšie. Mali obdĺžníkový pôdorys situovaný dlhšou stranou od cesty do dvora, pričom okná izby boli obrátené na cestu. Vchod z dvora viedol do predsiene. Odtiaľ sa dverami vpravo vchádzalo do parádnejšej prednej, vľavo do zadnej izby, za ktorou nasledovala podpivničená komora. Na konci k humnu boli umiestnené stajne a chlievy. Základným stavebným materiálom bola hlina, ktorou vypínali trámovú konštrukciu stien vo forme nepálených tehál, vymazávali udupanú dlážku a pokrývali povalu. Nepálené tehly " valky" až začiatkom 20. storočia postupne vytláčali tehly pálené. Chudobnejšie domy mali iba jednu obývaciu miestnosť - prednú. Predný múr a múr do dvora boli spevnené podstienkom, tu nazývaným duhol.
Druhú vlnu vysťahovalectva najmä do USA zaznamenala obec v rokoch 1910 - 1930 v dvadsiatom storočí. Súvisela najmä s túžbou mladších občanov zarobiť si peniaze na kúpu pozemkov. Preto sa značná časť tých, ktorí odišli hľadať prácu za oceán, po čase vrátila. Počas pozemkovej reformy po roku 1921 boli grófske majetky okrem kaštieľa, záhrady a vŕbového lesa na Bradliskách postupne rozpredané. Cena bola pomerne vysoká, okolo 7 000 korún za jutro (0,575 ha), ktorú si bývalý gróf zabezpečil tým, že parceláciu neuskutočnil v prvom termíne, kým sa cena zo zákona pohybovala okolo 800 korún za jutro, ale až po piatich rokoch. Väčšina mladých gazdovstiev bola preto od začiatku zaťažená vysokými hypotékami, čo malo neblahý dopad najmä v rokoch hospodárskej krízy po roku 1929.Práca na gazdovstvách bola ťažká a výsledok neistý, ustavične ohrozovaný vrtochmi počasia. Prenikanie technických vymožeností, ktoré by uľahčovali namáhavú ručnú prácu poľnohospodárov bolo len veľmi pozvoľné. Krátko pred 1.svetovou vojnou sa objavila prvá mláťačka na parný pohon.
Prvý traktor až okolo roku 1940. Prvá kosačka ťahaná koňmi pracovala na majeri už po 1. svetovej vojne, ale prví dvaja gazdovia si mohli konské kosačky zadovážiť až v roku 1942. Vtedy sa v obci objavili aj prvé hrabačky a sejačky ťahané koňmi. Na ilustráciu ešte uveďme, že prvé dve rádia na batériu sa objavili v obci okolo roku 1938, prvý bicykel v r. 1921 a ešte v roku 1932 bicykle vlastnilo iba 6 šťastlivcov, prvý motocykela prvé osobné auto si zakúpili občania v roku 1934.
Pohnuté obdobie 2. svet. vojny sa aj v Sennom ohlásilo mobilizáciou v septembri 1938. krátko po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa obec dostala do ohrozenia, keď počas tzv. malej vojny maďarské vojsko zaútočilo na náš mladý štát. Susedné obce Blatná Polianka, Bežovce a Vysoká nad Uhom sa dostali pod maďarskú okupačnú správu. Senné na niekoľko dní obsadili dobrovoľnícke slovenské jednotky, v blízkosti obce došlo k prestrelkám a nad Senným k vzdušným súbojom, počas ktorých bolo jedno slovenské lietadlo poškodené tak, že muselo núdzovo pristáť pri osade Hrabov. Letec sa zachránil v obci, lietadlo Maďari odtiahli.
Po skončení incidentu sa hranica s Maďarskom priblížila na 2 km od obce. Roky 1940 -1942 sú poznamenané nedostatkom základných potrieb a potravín. Sú to roky neúrody, navyše v roku 1940 v obci uhynulo okolo 600 kráv. Podľa záznamu vd. p. Biloveského v cirkevnej kronike z roku 1942 " Niet nieže chleba, ale ani zemiakov. Sú domácnosti, kde od Vianoc 1941 už pol roka chleba nevideli. Z fazule, kukurice pečie sa chlieb." Za kilogram múky sa platilo až 30 Ks. Mlelo sa iba na mlecie povolenie, štát zaviedol prídely múky v množstve 5 kg mesačne na osobu, pri mláťačkách boli ustanovení revízori. V tom roku deportovali z obce štyri židovské rodiny.
V roku 1943 sa hospodárska situácii a vďaka dobrej úrode zlepšila. Dramatickým bol rok 1944 . Približovanie frontu signalizovalo už 20. augusta prvé bombardovanie, našťastie bomby nespadli na obec, ale na lúky. Ľudia si prezieravo začali kopať v poliach asi 2 km od okraja obce bunkre. Po nociach sa v obci objavovali partizáni skupiny Kriváň kvôli zásobovaniu. 28.októbra obec obsadila asi 150-členná skupina maďarských honvédov, ktorú o niekoľko dní vystriedali nemecké jednotky premiešané s ukrajinskými dobrovoľníkmi. Budujú popri obci obrannú zákopovú líniu, pričom na práce nasadzujú mužov z dediny. Je to životu nebezpečné, lebo zo vzduchu často neočakávane útočia sovietske stíhačky. Dňa 6. novembra 1944 prichádza do obce nemecké frontové vojsko s ťažkou technikou. Napriek nariadeniu úradov o evakuácii nik z občanov neodchádza. Ľudia sa ukrývajú v pripravených bunkroch , v ktorých niektorí prežili až 5 týždňov.
Nemci zrekvírovali asi 120 kráv, 200 q obilia, ošípané, hydinu a každú poživeň, na ktorú prišli. Mužov prinútili vyorávať brázdy na lúkách nezaplavených povodňou, ktorá stúpala od konca októbra, ako opatrenie proti pristavaniu sov. lietadiel. 23.novembra zriadili pozorovateľňu a guľometné hniezdo vo veži kostola. Nasledujúceho dňa na gumových člnoch zachraňujú príslušníkov svojich jednotiek , ktoré sa dostali do obkľúčenia severne od Senného. V ten deň sa obec dostala do priamej frontovej línie. Prudké boje pokračujú aj 25. novembra.
Dramatickú situáciu podrobne popisuje obecná kronika a cirkevná kronika vd. p. Biloveského. V priebehu dňa počas bojov granát usmrtil miestneho občana Juraja Šamudovského, padlo 7 nemeckých vojakov a 11 sovietskych, z ktorých sa 9 utopili. Dvoch, ktorým sa podarilo priplávať až k okraju obce, nemeckí vojaci surovo usmrtili. Vo večerných hodinách pod tlakom 11. a 107 gardového streleckého zboru od Sobraniec a severnej skupiny sovietskych vojsk od južných úbočí Vihorlatu v súčinnosti 18. armády gen.Gastiloviča a 1 .gardovej armády gén. A. A. Grécka sa nemecké jednotky skupiny Heinrici z obce stiahli. 26. novembra 1944 sa na okraji dediny objavila prvá sovietska hliadka a nasledujúceho dňa, keď sa zo zákopov vracali aj domáci obyvatelia, do obce prichádzajú sovietski vojaci.
V nasledujúcich dňoch tí občania, ktorým ostali ťažné zvieratá, vozia kameň z hroblí, pôvodne pripravený na opravu cesty ku Traganovu, kde Sovieti budovali poľné letisko. 12 mladých Seňanov sa prihlásilo do Čsl. armády. V bojoch na strednom Slovensku z nich Ján Bandura padol, dvaja utrpeli zranenia. Jeden miestny občan zahynul po výbuchu míny. Po oslobodení nastáva pomerne dlhé obdobie spamätávania z vojnových strát. Roky 1945 - 47 sú opäť poznamenané nedostatkom základných potrieb, stavebného materiálu, potravín. Naďalej platí lístkový prídelový systém. Viacerí občania skúšajú šťastie na čiernom trhu. S domácim tabakom cestujú až do Čiech. V roku 1948 nastáva politický zlom, po ktorom život v obci nadobúda opäť nové dimenzie. Z historického hľadiska je priskoro hodnotiť obdobie, ktoré skončilo iba pred deviatimi rokmi a zanechalo v ľuďoch nesmierne množstvo subjektívnych pocitov.
Prvú výraznú hospodársku zmenu v obci signalizuje elektrifikácia, uskutočnená v priebehu troch rokov. S prácami sa začalo v roku 1947. V nasledujúcom roku vybudovali vedenie vysokého napätia od Palina a prebiehali inštalačné práce v domoch. V roku 1949 energetici zapojili obec na elektrický prúd. V roku 1950 bolo Senné prvýkrát v histórii spojené s okolím autobusovou linkou. Spoj premával do a z Michaloviec, vozidlo ostávalo na noc v obecnej garáži, vodič nocoval v jednej z izieb kaštieľa.
Neskôr sa počet spojov, vrátane žiackych do Palina, zvýšil na štrnásť, so spiatočnými na 28 denne. V roku 1965 - 6 dostala dovtedy len valcovaná kamenná hradská do Palina asfaltový povrch, podobne ako aj všetky vnútorné cesty v obci. V rokoch 1980-82 sa cestná sieť rozšírila o asfaltovú cestu zo Senného cez Hrabov do Vysokej nad Uhom. V roku 1963 obec vybudovala v záujme bezpečnosti chodcov 2 km betónového prícestného chodníka, ktorý po opotrebovaní v r. 1972 vyasfaltovala.
Obecná škola dostala po vojne štatút školy štátnej. Po 15-tich rokoch vyučovania v súkromných domoch dostala v roku 1945 k dispozícii kaštieľ, kde bol zároveň zriadený byt pre riaditeľa. Novú jednoposchodovú budovu s vodovodom, ústredným kúrením a ihriskom vlastní od šk. roku 1971/72.
Základnú školu v Sennom navštevovali žiaci 1. - 4. ročníka. Starší navštevovali školu v Paline. Počet žiakov senianskej školy sa pohyboval okolo 50, po r. 1987 zaznamenáva úbytok (v r. 1998 42 žiakov). ZŠ Senné bola vyradená zo siete škôl k 31.8.2006 pre nízky počet žiakov. Od konca 50-tych rokov mala obec aj materskú školu. MŠ a školská jedáleň boli zrušené k 31.8.2008. V poslednom roku fungovania MŠ bolo zapísaných 10 detí. Ich počet sa menil podľa odcestovania časti obyvateľstva do zahraničia. Dosť často sa stávalo, že v škôlke boli len tri deti. Priestory škôlky sa v súčasnosti využívajú na cvičenie mládeže. V roku 1980 obec prebudovala časť bývalej tabakovej sušiarne na požiarnu zbrojnicu. V roku 1988 obec získala zdroj vody s výdatnosťou 151/sek. z vrtu hlbokého 112m, ktorá však vyžaduje úpravu. V roku 1965 miestneho bubeníka nahradil miestny rozhlas. V roku 1978 bola daná do užívania nová budova správy obce.
K najvýraznejším zmenám obce v uplynulom období prispelo jednotné roľnícke družstvo. Pre čisto poľnohospodársku obec bez priemyslu predstavovalo po celé roky jedinú domácu príležitosť zamestnať sa. Jeho počiatky boli veľmi ťažké a sú spojené so silným nátlakom predstaviteľov vtedajšieho režimu na roľníkov, ktorí za ťažkých podmienok iba pred dvoma - troma desaťročiami prišli k vlastnej pôde, preto myšlienku združstevňovania poľnohospodárstva odmietali.
Po rokoch ďalších tlakov na gazdov ako posledné v okrese dňa 30. 1. 1959 vzniká celoobecné JRD aj v Sennom. Aj teraz sú jeho začiatky problematické, lebo väčšina zo 132 členov družstevnú myšlienku vnútorne naďalej odmietalo. Družstvo sa však začína vzmáhať. Beží výstavba hospodárskeho dvora, kupuje prvé dva traktory, v r. 1960 už má tri nové maštale. Buduje ďalšie hosp. stavby, rozširuje strojový park, pomáha pri skrášľovaní obce. V r.1969 dokončilo novostavbu admin. budovy, podieľa sa na prebiehajúcich melioráciách. Postupne zvyšuje spočiatku veľmi nízke odmeny.
Poľnohospodárska veľkovýroba sa aj v Sennom rýchlo dostáva na vysokú odbornú úroveň. V r. 1973 sa zlúčili JRD Palín, Stretava, Stretávka a Senné na JRD československo-vietnamského priateľstva a v roku 1974 pribrali aj JRD Zemplínska Široká. Obrovský komplex obhospodaroval asi 5000 ha pôdy. Vysoko rozvinul rastlinnú aj živočíšnu výrobu, zeleninové hospodárstvo, vlastnil strediská autodopravy, mechanizačné, pridruženej výroby a investičnej výstavby. V roku 1989 družstvo chovalo skoro 3 000 ks HD, dosahovalo dojivosť 3 566 l mlieka na kravu ročne, malo vynikajúce výsledky v pestovaní zeleniny na rozlohe 100 ha, priemernú úrodu pšenice 61,4 q na ha.
V roku 1990 ešte stále dosahuje priemernú úroveň. V roku 1995 sa pretransformovalo na poľnohospodárske družstvo. V súčasnosti, žiaľ, zaznamenáva prudký zostup. Neadekvátne zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárskej výroby(stroje, pohonné látky, energia, hnojivá, ochranné látky atď.) a minimálne realizačné ceny čoraz viac prehlbujú jeho hospodárske problémy.
V roku 1971 sa na Vsi. nížine začal geologický prieskum z cieľom objaviť a využiť predpokladané ložiská plynu. V roku 1986 pracovali aj v chotári Senného štyri vrtné veže. V roku 1990 výskum skončil, naftári sťahovali poslednú vežu a v nasledujúcom roku začali s ťažbou. Z piatich exploatovaných ložísk (Moravany, Stretáva, Bánovce nad Ondavou, Ptrukša) je ložisko Senné najvýdatnejšie. Z podzemia nášho chotára denne prúdi do siete asi 5% celoslovenskej spotreby plynu. Tento ekologicky výhodný zdroj energie využíva aj naša obec. V roku 1987 a 88 bola spracovaná projekčná príprava plynofikácie obce, v r. 1992 sa začalo s jej reálnym budovaním, pričom bolo na plynovú sieť napojených 30 domácností. V roku 1997 už bolo plynofikovaných 85% domácností a tohto roku aj verejné budovy. V nových spoločenských podmienkach po r. 1990 sa desiati občania Senného vrátili k súkromnému poľnohospodáreniu. Šiesti sa rozhodli pre súkromné podnikanie. Zabezpečujú práce a služby v oblasti stavebníctva, natieračstva, vodoinštalatérstva, autodopravy, kaderníctva a jeden sa venuje chovu násad rýb.
