Začiatok poľovačiek v Sennom by sa dal datovať v čase keď zdedil panstvo Jozef Véczey, člen Spoločnosti Senné - Blatá. V roku 1861 sa oženil s Blankou Dessewffy. Krátko nato sa odsťahovali do Nyírasolódu a Budapešti. Poľovné právo na senianskom panstve preto prepustil synom Vincenta Sztáraya Teodorovi, Ferdinandovi a Viktorovi. Začína obdobie slávnych senianskych poľovačiek.
Po smrti Jozefa V. (1902) panstvo prechádza na jeho syna Ladislava V. Medzitým se spomínaný synom Vincenta Sztáraya Ferdinand Sztáray (1818 - 1893) bývajúci v Trnave nad Laborcom druhýkrát oženil a vzal si Jozefovu sestru Gabrielu Vécseyovú (+ 1896). Mal s ňou päť detí, z ktorých sa Nandina vydala za budúceho veľkého milovníka tunajších poľovačiek, Františka Schytru de Ehrenheim.
Najmladším synom Ferdinanda Sztáraya a Gabriely Vécseyovej bol Gabriel (1866-1941), užhorodský župan, vášnivý poľovník a zakladateľ senianskej zbierky trofejí. Mal sa stať dedičom obrovského majetku bezdetného Antona Sztáraya (1839- 1893), ale práve kvôli senianskej poľovačke si natoľko pohneval bohatého strýka (pra jarný lov slúk v Trnave nad Laborcom a v Sennom ho nechal samotného na poľovačke v Egypte, že ten zmenil závet a namiesto Gábora určil za dediča jeho bratranca Alexandra. On založil v Sennom exkluzívneho poľovnícky spolok v období medzi svetovými vojnami.
Ľudia zo Senného boli v čase panských poľovačiek nepostrádateľnými pozorovateľmi lovcov, ich člnkármi i nosičmi. Medzi posledných z nich patrili v rokoch 1927 -44 podľa záznamov kaštieľneho denníka Juraj, Jozef, Jan a Michal Jožiovci, ale aj niekoľko ďalších. Niektorí z nich, napr. Ján Roškovský, Ján Kuchta a i. po vojne poskytovali cenné služby aj ornitológom.
V súčasnosti je nasledovateľom poľovníckej tradicie poľovnícke združenie Ostrovik ktoré vzniklo v roku 1968 a jeho vedúcim je Peter Saboslai. Zabezpečuje kontrolu nad revírom, starostlivosť o zver a v neposlednom rade aj organizovaním poľovačiek pre slovenských aj zahraničných poľovníkov.
